utorok, 7. novembra 2017

Something just like this

23.október 
Bola som včera behať, asi po mesiaci, alebo dvoch. Nechcelo sa mi, presviedčala som samu seba, ako sa len dalo. Ukecala som sa nakoniec na nové legíny, že si ich chcem vyskúšať. Nuž, na nás ženy platí kadečo.
Tá jeseň a tie farby ♥, toto som si dookola opakovala 23 minút. Bežne myslím na to, že sa mi nechce a nech som čím skôr doma. Či som zhasla sviečky, či nie je otvorený balkón a bude pršať... Na to, čo dobré si uvarím, a potom mi večer Petrík písal, aby tam bolo hlavne mäso). Nuž :-) nebolo! (Ok, mäso priniesla Slávka, veď kto iný, však.)

Ale teraz to bolo iné, ale vlastne asi ako každú jeseň. Myslím, že som ani nevnímala hudbu, len som šla, pozerala na farbičky. 

A tomuto som sa práve vždy vysmievala, ako niekoho môže pohltiť sila okamihu, že myslí iba na jednu vec. Ja obvykle myslím asi tak na sto vecí plus píšem esemesku a do toho niekomu niečo cestou vysvetľujem

Keď som prišla domov, zahájila som tradičný jesenný rituál, voňavá sviečka a pivo. Hej znie to super, na dámu. V hlave som si skladala, o čom napíšem blog. Že vám napíšem o farbách jesene, a aké je to super behať vtedy. No, farby sú super, ale vonku je toľko blata, že domov príde prasiatko.

Preberala som sa všetkým možným a potom som si povedala, že to dobrý blog asi nebude. Lebo som sa zamotala, ako vždy. Toľko myšlienok a ... ono to nejde.
7.november 2017 
A veru nebol, kým som sa k nemu dostala znovu, ubehli týždne. Ono to niekedy písať nejde.
Cez víkend som dostala otázku, či píšem ďalšiu knižku, alebo či mám aspoň nápad. Hm. Nápad by problém nebol. Skôr je to o tom usadnúť a začať. Bojím sa. Písmenok a slov, čo by z toho bolo. A tentokrát mám celý príbeh. Nie sú to už Puzzle a ani by neboli.
Zase by to bolo o inom. Však uvidíme. Ale možno by som mala, lebo dnes som si našla v inboxe mail d Evity :-). Nie, nesúvisí to s tým, že haló napíš nám knižku, tak to nefunguje. Ale ja si myslím, že všetko so všetkým súvisí.
Že stratím čelenku a vráti mi ju po mesiaci šofér autobusu. Že sa občas dejú veci, ktoré chcem aby sa diali a zároveň mi na život vplývajú tak, že sa hnevám každý deň.
A potom sú tu dni, kedy ma babka vyženie na výlet, usmeje sa na mňa naša malá bambina Danieločka.

Život má byť fajn. Aspoň tak som to počula.

Posielam pusu, 
Elis

2 komentáre: